reklama

Kosti na povale

Konečne som bola dosť veľká na to, aby ma ocko zobral rebríkom na povalu starého rodičovského domu. Ten otvor na strope ma neskutočne priťahoval. Hádam aj celý môj život, odkedy som zistila, že sa tam neviem dostať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Hovoril mi, že sú tam samé haraburdy. Ale mal pre mňa pochopenie a sľúbil, že keď budem trošku staršia, ma do tej podkrovnej kaviarne, kde sú najvernejším štamgastom pavučiny, zoberie.

Z kuchyne občas vykukol duch blížiaceho sa obeda a ja som sa ako duch motala po záhrade. Nemala som dobrú náladu. V bruchu mi poriadne škvŕkalo, Cigáň sa robil, že spí a sliepky nacvičovali cezpoľný beh na 10 metrov. Zobrala som si palicu, ktorú som našla včera v neďalekej hore a začala stínať púpavám hlavy. Ako som tak ustupovala pred nepriateľom, stúpila som do kôpky zeme, ktorú po sebe zanechal krtko cestou nesprávnym smerom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Už som ho skoro mal,“ ozval sa ocko s rebríkom cez plece. „Poď, pomôžeš mi na povale.“

Štuchla som teda palicu do krtinca a bežala k domu, aby som mu otvorila dvere. Cigáň zdvihol hlavu a sliepky zmeraveli tesne pred cieľom.

Konečne som dosť veľká na to, aby ma tam ocko zobral. Ten otvor ma neskutočne priťahoval. Doteraz som mohla len pridržiavať rebrík, dnes môžem ísť hore. Najskôr vyšiel on.

„Drž pevne,“ upozornil ma, keď otváral ťažký poklop. Napla som celé telo, aby som rebrík udržala. Potom zišiel a mohla som ísť ja. Zdola sa to nezdalo tak vysoko.

„Opatrne, najskôr jedna noha. Ták, dobre. Prejdi ďalej, idem hore.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V ten deň sme boli pripraviť papiere, na ktoré potom ocko poukladal cesnak, čo sme s maminkou zo zeme povyťahovali. Obedné hrkotanie príborov všetkých unavilo a jediné, komu sa nechcelo spať som bola ja a sestra. No a pretože ocko ešte nestihol odložiť rebrík a zavrieť poklop, mali sme plán. Liezli sme zodpovedne a od napätia sa nám roztriasli kolená. Očiská veľké ani svet, srdce trepalo a pavučiny sa začali hýbať. Tajomné mesto pod špicatou strechou. Trámy, háky, staré vojenské čižmiská, drevená truhla, dosky, zlomená stolička a bubon! Ozajstný aj s tou pákou na nohu. Buchla som doň a fungoval. Utrela som ho sukňou a sivosť storočnej špiny si pochvaľovala zmenu. Na bubne splývala s okolím a na mojej sukni sa viac necítila ako šedá eminencia, ale ako kráľovná! Začali sme so sestrou tancovať a preskakovať neporiadok rozvalený ako také prasce v bahennom kúpeli. Prach chytil paličky a rozbubnoval neviditeľnú štruktúru podkrovného vzduchu. Vlnil sa, točil, padal a vstával. V kúte som si všimla štrbinu, ktorá ma k sebe pritiahla neviditeľnou šnúrkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zakopla som o hŕbu starých fliaš a sklený rachot mi zavelil: „Stáť!“ Prihrbila som sa teda a nazrela. Videla som ju celkom zreteľne. Stála v nepokosenej záhrade, bola nahá, len cez boky mala hádam handru, či čo? Sukňa to určite nebola. Blázonka, tak sme ju volali. Vraj bola chorá, nevnímala svet a utekala vychudnutej mame z domu. Tá ju potom s varechou a krikom naspäť zahnala, kvákala za vlasy a veľmi škaredo zazerala a aj hrešila. Všetky deti sme sa jej báli a okolo ich domu vždy behom sme šli.

Blázonka mala dlhé vlasy, ale nenosila ich vo vrkoči. Teraz som ju mohla tajne pozorovať. Obzerala som si jej prsia, lebo som také ešte nevidela. Koza si ju nevšímala a prechádzala sa po veľkosklade so zeleninou pokiaľ ju reťaz pustila. Strecha ich domu mala zvláštnu krivku a každým rokom sa menila. Malé okná neumyté a za nimi Ježibaba. Cúvla som pri tej predstave a narazila do čiernej postavy. Zvýskla od ľaku a rozbehla sa na opačný koniec, preskakujúc všetok ten uskladnený memoár niekoľkých generácií. Schovala som sa za stenu z krabíc a môj dych zachytil blížiace sa ťažké kroky, ktoré zrazu stíchli a s hrmotom zavreli nedobytný poklop na otvore, ktorým sme prišli. Štyri detské ruky ho nemajú šancu zdvihnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prach medzitým dokončil svoju mexickú vlnu a dusivú tmu porozopínalo len pár gombičiek svetla, ktoré pomedzi škridle čakali na to, čo sa bude diať ďalej...

Kveta Klein

Kveta Klein

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  3x

"Ženy sú úplná záhada", povedal Stephen Hawking. Mal pravdu... Zoznam autorových rubrík:  Jeden človekZlodejkaTakto to vidím jaVolá VierkaPrázdniny na dedineMoja AustráliaSmiech vo vreciNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu