Pri hlasnom (pre lepšie pochopenie) čítaní nasledujúceho článku, odporúčam stíšenú ezo - romantickú hudbu (napomáha lepšiemu prijatiu faktov).
Peňaženka ku koncu prázdnin zúfalo zohrieva poslednú stovku. Uľaví sa rodičovi v septembri? Oj, veru nie! September - to je mesiac výdavkov na školu, lebo či už nakúpim nejaké zošity, perá, gumy, pravítka (bože, to si znova celú sadu, ktorú si dostal vlani polámal?), farbičky, papier...v predstihu, vždy niečo chýba a prvé septembrové dni a týždne ma vrátia do reality. Do vzdelania našich deti stále (chvalabohu) idú všetky naše peniaze a rodičia už len čakajú, kedy môžu kúpiť ďalší parádny, pracovný zošit. Opäť treba nový štetec, kružidlo, nožnice, takú či hentakú ceruzľu a v neposlednom rade nezabudnime na Združenie priateľov aj nepriateľov školy (podrobnosti vysvetlí Hujer).
„Má moje dieťa na začiatku školského roka všetko? To naozaj nepotrebuje viac? Nemá podozrivo ľahkú školskú tašku?" pýta sa neveriacky rodič.
V školách by sa celkom iste uživila malá predajnička školských potrieb, kde by rodičia našli to, čo hľadajú a deti by tam počas roka doplnili to, čo im práve došlo. Nerada by som vynechala školskú jedáleň, kam po zaplatení obedov deti chodia s radosťou, lebo pani kuchárky sú zväčša prívetivé a nezriedka sa na deti usmejú. Tie potom (za výdatného povzbudzovania príjemného hlasu učiteľa) všetko zjedia a nezabudnú za obed poďakovať .
Síce najedení, ale ešte stále nie sme pri konci výdavkov na začiatku školského roka. Letné mesiace sú obdobím rastu detskej osobnosti, obranyschopnosti, vynaliezavosti, ale hlavne VYRASTENIA zo všetkých gatí a tričiek s dlhým rukávom, o topánkach ani nehovoriac. Keď zhrozene zisťujem, koľko centimetrovú spúšť toto leto narobilo s mojím dieťaťom, upokojí ma hádam už len spomienka na jedno pekné nedeľné popoludnie. Šťastné dieťa sa vráti z letného tábora k oddýchnutému rodičovi (ďalšie euráče sú fuč) a počas obeda s plnými ústami, položí nič netušiacej matke hlasnú otázku:
„ Mami a ty vieš, čo je to porno?“
Pokojným hlasom a s rezňom v ruke odpovedám: „ No, nie som si celkom istá! Koľko vás bolo na izbe? Akí starí boli tí chlapci?“
Po zistení, že jeden mal 11 a druhý 9, teda približne, ako ten môj, som spanikárila. Veď možno ešte (už len) dva roky a môj malý chlapec bude mať za sebou skúsenosť, o ktorej som ja v jeho veku ani len nečítala. P o k o j n e som si utrela mastné ruky do vyžehlenej, nedeľnej blúzky a zvyšok nedojedeného rezňa som starostlivo zabalila do pripraveného papiera. Balíček som následne vložila do kabelky a kabelku do chladničky. Ostrieľaná matka ako ja myslí na všetko a nedojedený rezeň mi ušetrí v pondelok jeden gastráč.
Aby som vás dlho nezdržiavala...Vypracovala som tabuľku s predpokladanými a skutočnými výdavkami poslednej letnej sezóny. Keďže som v IT ako doma (tento rok sme pobehali Rimini), nebol to pre mňa žiadny problém.
Tabuľka je to vskutku poučná a obsahuje veľa užitočných informácií. Dala som si s ňou veľa práce a svedomite som kontrolovala položky. Na jednej strane sú výdavky - predpokladané, na strane druhej - skutočné a pod nimi vo farebne vyznačenom políčku zvýraznená veta:
...kurník šopa, kde som dala tú poondiatu tabuľku?
Hm, nevadí...!
Dajte mi sekundičku...
Ok, robila som tabuľku,
popri tom rezne,
papier s tabuľkou som položila na stôl,
rezne sme jedli,
nedojedený som balila do papie...Do r...
P O K O J!
Všetko je v poriadku! Už len necelé dva týždne...Mám to pod kontrolou!
Dobré ráno, Milanko !
