reklama

Chceš pusu?

Prišli sesternice z Česka. Jáj, to zas bude veselo! Počiatočné okúňanie zahraničnej návštevy rýchlo preskočíme a vrhneme sa na hračky. „Búdo na končáro!“, zaznel pokyn v češtine. Bábika Zuzka by nemala byť na slnku a tak bolo treba zodvihnúť striešku na červenom kočíku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Doobedie prešlo, ani nevieme ako. Ale veď to vy, mamy poznáte. Prebaľovanie, varenie, debaty o manželoch, ktorí nikdy s nami neboli, lebo boli buď v robote alebo na vojne. Prechádzka k plotu a späť, posedenie na deke, keď sme museli kojiť. V kovových šálkach voda a mucha, ríbezle, stačí len odtrhnúť...hotový piknik. Zvon na kostole potvrdzuje, že škvŕkanie v bruchu nie je náhoda. „No čo, vy tetky, nejdete sa najesť?“, prejde si po vlnitých vlasoch tetuška a zložiac zásteru ešte doplní obsah slávnostného menu. Polievka zo zeleniny, ktorú sme boli ešte ráno „nakúpiť“ v záhrade a pečené kura. Aha, Dora, čo nechcela znášať vajcia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Kto si prosí stehno?“, pýta sa tetuška s voňavou porciou v ruke. „ Já, já, já!“, hlásim sa odušu, až idem z kože vyskočiť. „ Čo zas ty?“, zahriakne ma, „ ty máš stále, keď si tu, nechaj aj im, nie sú u mňa tak často,“ podáva moju nohu jednej zo sesterníc. Obrovská krivda sa mi stala. „Nie som hladná!“, zavelím, spustím plecia, odujem pery a odpochodujem von. Nepočúvam viac nikoho, idem si po svojom. „Tak sa zdúvaj ako mech!“, prifúkol vietor čiusi vetu z kuchyne, ale mňa to už nezaujímalo a kráčam najskôr rázne, ale po chvíľke pomalšie, až pri schodíkoch k potoku zastanem. Tam sama nemôžem. Dám dole povrázok, ktorý drží drevenú bránku a otvorím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Potôčik si ticho žblnká a pri tých zvukoch zaniká aj škvrkot môjho napoly hladného žalúdka. Čupnem si, zoberiem pár skaliek do ruky a jednu po druhej hádžem do vody. Slnko sa odráža a na chvíľku prižmúrim oči. Žaba! Aká veľká. Nie veľmi pekná, taká ropucha. „Čo pozeráš?“, hovorím jej, „nechcem sa s tebou rozprávať,“ poviem a vzápätí si zakryjem ústa. Spomenula som si, ako mi tetuška hovorievala, že sa nemám usmievať na žabu, lebo tá mi poráta zuby a potom mi vypadnú. „A ty tu prečo sedíš?“, pýtam sa jej, ale asi mi nebolo dobre rozumieť, lebo sa na mňa ani nepozrela.

„Chceš pusu?“, nakloním sa a zavriem oči...Už cítim vôňu trávy a čakám studený bozk. Zelenohnedovráskavomokrochladné pery neznámeho, učupeného a čakajúceho žabiaka. Neskúsené, červené, utárané a rozkvitnuté detstvom, pripravené moje ústa. Jedno oko nevydrží a trolililinku sa otvorí. Je blízko, nehýbe sa a pozerá na mňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Tu si!“, vyruší ma tetuška. Strhla som sa, až mi noha skĺzla na samý kraj. „Spadni do potoka, nech sa potom mama na mňa hnevá, že sa o teba dobre nestarám,“ ťahá ma za ruku. Ešte stihnem pozrieť smerom, kde sedel môj zakliaty princ. Už tam nebol, tiež sa zľakol a asi spadol do vody. Zaiste si nájde inú a ja ho viac neuvidím.

Ušlo sa mi zdravé, kuracie prsíčko, bŕŕŕŕŕ, kaša bola studená, ale zato jahody pofúkali a zalepili krivdu.

Kveta Klein

Kveta Klein

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  3x

"Ženy sú úplná záhada", povedal Stephen Hawking. Mal pravdu... Zoznam autorových rubrík:  Jeden človekZlodejkaTakto to vidím jaVolá VierkaPrázdniny na dedineMoja AustráliaSmiech vo vreciNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu