Život gombička, 1.časť

Autor: Kveta Klein | 31.5.2016 o 7:13 | Karma článku: 6,74 | Prečítané:  667x

Boli sme vydarená partia. S pionierskou šatkou vo vrecku sme skočili do úsmevu letným prázdninám a netušili, že sa uvidíme až o tridsať rokov!

Naše hlavy zdobili účesy polovice osemdesiatych rokov minulého storočia a bolo nám úplne jedno, či sú východní Nemci dobrí a západní zlí. S pionierskou šatkou vo vrecku sme skočili do úsmevu letným prázdninám a netušili, že sa uvidíme až o tridsať rokov!

Niektorí sme sa stretli už na pieskovisku v škôlke, ďalší pribudli v prváckej lavici, iní až v piatej triede. 34 sa nás nakoniec poskladalo a vytvorilo pevný celok na štyri roky. Športová trieda. Dievčatá hrali basketbal, chlapci futbal. Rýchlo sme sa zohrali a ako sa hovorí, sadli sme si. Triedna hierarchia sa vytvorila tak nejako prirodzene: najmúdrejší bol predseda, umelci kreslili do kroniky, už neviem, aký talent bol potrebný na robenie nástenky a mali sme samozrejme aj zberového referenta, ktorý si založil zvláštny zošit. Darilo sa nám robiť triedne vylomeniny, zlomeniny, či odreniny, kolektívne sme oslávili každého meniny a spoločne držali celkom slušný vedomostný priemer. Chalani z okolitých dedín sa postarali o zábavu, vši o prechodnú zmenu dĺžky vlasov a dva náhle odchody sovietskych prezidentov o minútu ticha.

Nechápem, ako nás mohli nútiť chodiť do školy v sobotu a prečo si spolužiaci mysleli, že ostreľovanie z verzatilky oslintanými papierikmi bolí menej ako so šupkami z pomaranča. Udobrovali si nás céčkami a my sme im odpúšťali. Pomáhali sme si, aj robili zle. Zo srandy si podrážali nohy a zo solidarity odmietli chytiť pero do ruky. Šmýkali sme sa po chodbách a súcitili so spolužiakmi, ktorých za ucho ťahal nekompromisný zástupca. Mali sme obľúbených súdruhov učiteľov, aj strigu, ktorá po nás hádzala kriedy. Rokmi sme sa menili jeden druhému pred očami, chalanom preskakovali hlasy a dievčatám pribudli do školskej tašky vložky. Boli sme deti, ktoré si po štyroch, či dokonca ôsmych rokoch spoločného školského života sľúbili, že na seba nezabudnú.

Stredné školy si nás rozobrali, ako kurčatá z bežiaceho pása. No a dospelosť čakala na lavičke v parku. Na „všetko je to celkom inak“ z osemdesiateho deviateho nikdy nezabudnem a rovnako nezabudnem na facku, ktorú mi dala realita. Sviňa! Realita sa občas podobá na fyzikárku, ktorá mala prísny pohľad, ale dobro v srdci, len si bolo treba k nemu nájsť cestu. Čas si spokojne bral od každého to, čo uznal za vhodné a povinnosti bežného života si nás vybrali za najlepšieho kamaráta. Osudy 34. husákových detí sa premiešali všetkými smermi, výdobytky doby sa im nasťahovali do bytov a mobilu neunikol ani jeden. K 24. z nás si našiel cestu email s pozvánkou na stretnutie po tridsiatich rokoch.

Keď má človek štrnásť, o desať rokov starší sú pre neho starci a o tridsať? Chodiace vykopávky. Spomienka na posledný školský výlet (Kde sme boli na poslednom výlete? Boli sme vôbec? Nie, nezabúdam, len si neviem spomenúť.) mi chytí kútiky úst a roztiahne ich do úsmevu. Na stretnutie idem! Klasicky bez desiaty, žiackej knižky a papúč na prezutie.

Práca mi robí spoločnosť a ani si neuvedomím ako sedím vo vlaku smer mesto, ktoré ma nosilo po svojich uliciach celé moje krásne detstvo. Chodník ma odprevadí ku škole a otvorí dvere do roku 1986. Hmla spomienok sa rozplynie a predo mnou pod ťažkou strechou stále sedí moja prvá škola, presne ako voľakedy. Deti, ktoré prichádzajú majú však strnisko, prsia, sem tam väčšie brucho a niektorí aj nič na mieste, kde sa pred tridsiatimi rokmi vyškieral zub. Tešíme sa jeden z druhého a občas si musíme pripomenúť meno, lebo čas vymaľoval črty tváre po svojom. Darilo sa mi spomenúť na každého, ale to, čo sa blížilo, som veru nečakala...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?