Posledný výlet 80-ročného mládenca

Autor: Kveta Klein | 29.10.2014 o 7:00 | Karma článku: 11,60 | Prečítané:  1696x

Na železničnej stanici niekde v zelenom náručí krásneho Liptova...

Čiperný a skoro vždy veselý starček sa ráno obliekol, pomohol manželke, ktorej sa občas zamotá nočná košeľa do snov. Pripravil obom čaj. Pokiaľ sa jeho milovaná Ruženka obriadila, vyšiel na dvor a pustil sliepky, nachoval dva zajace, ktoré im ešte zostali. Dobrú náladu má, priam sa teší. Ide sa dnes prejsť na stanicu a zistiť, ako to je s tými vlakmi. V hlave už má plán a konečne si splní to, po čom roky túžil.

Kráčal pokojným krokom, ktorý mu v pravidelnom ťuknutí doplnila palička. Na sebe baloniak vzor 1970, výborná kvalita. Úsmev v očiach skrásnený hranatým kovovým rámom okuliarov model Derrick, v ruke kožená taštička na doklady, taká s pútkom na zápästie.

Keď sa blížil k budove stanice, predbehol ho chlapec.

„Počkaj, pomaly, aby sme na nič nezabudli. Nebudem sem dva krát chodiť, Ruženka by sa zas na mne pobavila. Že si môžem nahovárať koľko chcem, mládenec viac nie som.“ Usmial sa sám pre seba. Chlapec počúvol a vrátil sa pod klopu baloniaka, odkiaľ mal dobrý výhľad.

Otvoril dvere, ktoré vrzgotom oznámili jeho príchod. Pár ľudí čakajúcich v rade pozdvihlo na chvíľku svoj pohľad, ktorý vzápätí znova patril iDispleju. Starček sa postavil na koniec a čakal. Pán v maskáčovej bunde, ktorý stál aj so svojou učesanou bradou pred ním, sa obzrel a pustil ho pred seba. To mala vidieť Ruženka! Niekoľkokrát mu zopakovala, že na stanici dlho nebol a nech si dáva pozor, aby ho dáki vagabundi neobrali o tú jeho taštičku. Kadečo hovoria v správach...Netrvalo dlho a stál pred paňou za sklookienkom.

„Viete“, odkašľal si, „som už starý a aj moja žena a vraj budú vlaky zadarmo. Dlho som vlakom necestoval,“ pokračoval nahlas, „lebo vôbec nemám rád vlaky, ale teraz by som to aj s Ruženkou využil. Mám ešte pár kamarátov, ktorých som dlho nevidel a rád by som ich navštívil, kým všetci nepomrieme. Sú to moji kamaráti z detstva a mladosti, niekoľkí zo štúdií. Aj po hroboch tých, ktorí už zomreli, by sme chceli...“ Zamyslel sa na chvíľku.

„Na veľkých stavbách v ČSR“, tak to povedal - ČSR, „som robil a po 60.rokoch“, prízvukoval ešte hlasnejšie, „ by som sa išiel na ne pozrieť. Takých pár výletov som si naplánoval, potom už nebudem cestovať, lebo som veľmi starý.“

Pani za okienkom mu začala nahlas vysvetľovať, čo bude potrebovať, keď tú priam až rozprávkovú atmosféru presekol svojím sykotom akýsi chmuľo vo vedľajšom rade na lístky.

„Krásne!“, hučal, „dôchodcovia sa budú vyvážať a JA!!! to budem platiť. Fúúúj, Fico, fúúúj!“

Ľudia sa nad tým pozastavili, pán v maskáčovej bunde a láskavým pohľadom sa musel zaťať, lebo sa mu to očividne zle počúvalo. Schyľovalo sa k bitke a starček zostal zahanbený, že to kvôli nemu, že všetkých zdržuje, že už ide. Držal si tú svoju taštičku, opretý o paličku a snažil sa zapamätať všetko, čo mu pani za okienkom trpezlivo vysvetľovala.

Chmuľo si konečne kúpil ten svoj lístok a ešte aj cestou na perón nadával na Fica, na dôchodcov, aj na susedovu mačku, ktorú raz otrávi, ak mu na jeho pozemok neprestane chodiť sr...Prepáčte, až sa červenám...

Starček z príbehu vytiahol z môjho vrecka jednu milú spomienku.

Neviem, aký rok sa písal, ale v tom čase, netrvalo to dlho, mohli dôchodcovia cestovať vlakom za korunu. Ocko v ten deň zmizol. Nezvyčajne dlho sa holil, Pitralón vytvoril okolo jeho hladkej brady prívetivý opar, slávnostné nohavice, košeľa, klobúk, palička a aj taštička na doklady. Nepovedal nám, kam ide, ale poznamenal, že sa vráti. Nechali sme ho teda vychutnať si svoj plán, ktorý mu zdvihol náladu až na druhé poschodie nášho paneláka.

Deň bol krásny a maminka rozdumovala, kde to len mohol ísť.

K večeru sa vrátil. Spokojný, usmiaty a nechcel ani za svet povedať, kde bol. Až pri večeri s dôležitosťou v hlase a chlapčenským potmehúdstvom v očiach, rozosmial tie svoje jamky na lícach a povedal:

„Tak, milé moje, bol som na káve v Košiciach! Za dve koruny tam a späť, káva tiež tak a verte, alebo neverte, kamaráta z vojny som stretol!“

Rozprával s takou radosťou a nadšením, až mi bolo ľúto, že som nemohla ísť  s ním. Bol potom ešte pár ráz, aj inde, ale keď to zrušili už len spomínal, ako to bolo dobre. Veď po jeho prvom výlete chodili celá partia, traja či štyria spolu. V divadle boli, aj v múzeu, na hrade aj pri vodopáde. Dlho spomínali...

 

Kam budú dnes smerovať výletné topánky starších ľudí? Po hroboch? Kamarátoch? Či po lekároch? Ako sa zachováme my? Budeme sa hnevať, urážať a kričať? Nebudeme môcť zrazu cestovať, lebo budú plné vlaky zadarmocestujúcich? Ja sa na nich nehnevám.

 

Užite si výlety v zdraví! Navštívte miesta, kde ste dávno neboli, splňte si sny. Hoci aj malé, z jedného mesta do druhého, užite si to, veď kto vie, ako dlho ešte budete môcť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?