Meniny

Autor: Kveta Klein | 24.10.2014 o 7:00 | Karma článku: 9,33 | Prečítané:  889x

Voľáko je tu smutno. Pentanohavice sa sušia na žinke so SMEštipcami, do ktorých sa predtým niekto pocikal. Istému druhu chlapcov trvá dlhšie, kým sa naučia, že sa nemajú v jednom kuse hrať s autíčkami a jednoducho ísť.

Na tunajšom blogovisku začína byť ticho. Piesok už nie je ani zďaleka taký čistý, čo ale neprekáža milým ľuďom, ktorí sú dokonca ochotní rozdeliť sa s voličskými formičkami. Potrebujú náš hlas! Prišlo mi smiešne a nie len mne...

„Môj hlas?", chichoce sa môj malý synovec, „ načo mu je môj hlas?“, neprichádza na to, prečo chce tá neznáma tvár pozerajúca sa z prícestných priťahovačov múch jeho dôležitý hudobný nástroj? A hneď za ďalšou zákrutou prišiel ďalší príbeh, ktorý trhal moje hlasivkové rekordy. Sedeli sme v aute a on hovorí: „Pozri sa na toho smutného smajlíka!“, ukazujúc pred seba. Stáli sme na červenú a tak som sa obrazu pred sebou zapozerala do očí. Jeho pohľad je fakt smutný. Nerozveselí ho ani farebné pozadie ani robustný gombík.

„Prečo si myslíš, že je smutný?“, pýtam sa synovca.

„Nevidíš? Veď ústa má prekrivené nadol a má ich mať otočené dohora“, naznačil rukami oblúčik úsmevu.

Ešte chvíľku som ho pozorovala a keď sme sa pohli, mávali sme smutnému smajlíkovi. Lenže až vtedy som si všimla, že dieťa myslelo také malé žlté čudo, ktoré sa hompáľalo na skle auta pred nami...Zasmiala som sa. Všetko, okrem pokriveného úsmevu sedelo...Podľa mňa má smutné oči, hoci ústa naznačujú vľúdnosť.

Predtým, ako vám poviem to najdôležitejšie, čo mám dnes na srdci, nemôžem si nechať pre seba ďalšiu veselú príhodu s mojím penzijným susedom.

Asi začal potajme trénovať, či čo? Vyšiel z domu a nezbadal ma. Pustil sa rázne svojou trasou, ktorá býva občas aj moja. Odkašľala som si, aby sa obzrel a spomalil. Nič. Zakašľala som znova, on pridal. Už ma išlo zadusiť a on mašíroval ako taký vojačik na červenom námestí. Kúrnik šopa, musela som sa dať do ľahkého, nenápadného bežíku a keď som už už bola pri ňom, štekla som:

„A vy sa kde tak ponáhľate?“, skoro ho hodilo do plota, čo sa zľakol, „nepočuli ste ma, ako na vás kašlem?“

Rozosmial sa a ako vždy ho prehlo od veselosti.

„To ste boli vy? Som si myslel, že ma naháňa eboľa, tak som mastil!“

Zabávali sme sa na tom ešte dve minúty, kým sa nezvrtol nazad, lebo že asi nechal kľúče vo dverách.

Chvíľku som si ho vychutnala a potom som mu zamávala: „Tieto kľúče, pán sused?“

Ach, ako veselo za mnou pobehol, aj ma chcel postískať, ale som ho rázne zastavila, že eboľa! ...

 

Nuž, zmiešané pocity mám z posledných udalostí v spoločnosti. Snažím sa byť pozitívna a vidieť farbu jesenných listov. Je sýta a svoj odkaz nestratí ani po prejdení pentabuldozérom. Po prečítaní článku o odklepnutom rozsudku profesionálnemu vojakovi, ktorý len tak zo zábavy kopal do hlavy človeku ležiacemu na zemi, som zavrela noviny a nič...Bezmocnosť. Sedela som chvíľku a predstavila si ho, ako sa nám teraz všetkým rehoce do ksichtov...Ja som Slovensko a oni sa nám smejú...

Ja som Kvetka! A tak si chcem dnes prečítať niečo pozitívne v novinách, aspoň dnes!

Viete, čo si prajem k meninám?

Aby som necítila taký smútok zo situácie v krajine, aby som mala pocit, že tu niekomu záleží na tom, ako sa nám tu žije. Aby bolo stále predvolebné obdobie, pretože vtedy tušia, že ešte dýchame a majú nás radi. Predvolebné obdobie je ako keby štát oslavoval meniny a zvoličochtíči sú na nás milí. Užime si toto radostné obdobie. Čo to sa opraví, inde sa niečo vyzdobí, na všetko sú riešenia a aj nemožné sa stane možným. V novembri sa to skončí a zas po nás štekne len susedov pes.

Prajem nám Slovákom všetko najlepšie k predvolebným meninám!

Užime si to a na zdravie!

 

Sent from my iBed

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?