Dve sestry

Autor: Kveta Klein | 4.6.2014 o 6:04 | Karma článku: 7,16 | Prečítané:  1252x

Bývali na ulici, ktorá na konci nenápadne splynula s chodníkom pri potoku. Stromy sa nad ním nakláňali, akoby sa na seba pozerali, či sú stále krásne. Boli. Ako naše slnkom pobozkané líca a pásikované plavky. Keď sme prechádzali popri ich dome, zovrelo mi žalúdok.

 Vždy bolo odtiaľ počuť krik. Občas niečo spadlo a potom vybehla jedna pochudnutá, staršia žena so šatkou na hlave a v zástere.. Niekedy, keď sme išli s uterákmi pod pazuchou a čerešňami na uchu už tam sedela a vzlykala. Bolo mi jej ľúto, ale na otázky neodpovedala. Ani na pozdrav.

„Dobrý deň“, skúsila  som, či sa aspoň pozrie. Rýchlo sa zodvihla a zavrela za sebou dvere.  Domček mali neveľký. Taká perníková chalúpka, ktorú dlho nik neskontroloval, či nepotrebuje dáky klinec pribiť, alebo okno umyť. Aj strecha sa mi zdala z roka na rok unavenejšia. Sedela a krčila sa nižšie a nižšie. Na jednom konci bola podopretá starým kmeňom a na druhom sa jej šaty už trhali. Kúsok trčal len tak na vlásku a stačilo, aby fúkol silnejší vietor a s rachotom spadol na zem, hneď vedľa ledva stojaceho plota. Ten len mrkol na nového suseda a jedným vrzom vyjadril svoju náklonnosť.

Pár chalanov sa vždy zastavilo a podkušovalo ježibabu, ktorá tam väznila svoju mladšiu sestru. Hádzali do domu kamene, už tam bola celkom slušná zbierka. Nahnevaná, vráskavá žena vybehla a s vreskom za nami mávala metlou, ktorú mala hneď pri dverách. Bola taká nazlostená, že stromom až kvapkala z listov farba a ja som lámala osobné šprintérske rekordy.

Voda nás schladila, večné niečo robenie nás unavilo. Čerešne sme našli cestou späť a mladšia zo sestier sa na mňa konečne pozrela. „Dobrý deň, Andrejka,“ povedala a vyliala špinavú vodu z vedra. Mala na tvári modrinu. „Ja sa nevolám.....“, nestihla som dopovedať. „Prac sa dnu a vy zmiznite!“, rozprášila náš pokus o rozhovor. Rozutekali sme sa, lebo okolo ich domu sa nedá len tak prejsť.

Sestry bývali v dome po rodičoch. Nikdy sa nevydali a po dedine sa rozprávalo, že tej staršej šibe a mladšiu bije. Hnev a pocit nadradenosti končili na sestrinom tele. Dlhé roky. Občas ju poslala do obchodu po potraviny. To bola jediná chvíľka, kedy bola mimo domu. A keď niečo nedoniesla, lebo to nemali, dostala.

Jedného dňa krik prestal. Ochoreli. Najskôr jedna, potom druhá. Tetuška hovorila, že odišli potichu, ani si nik nevšimol. Dom tam ešte pár rokov stál.  Strecha sa ďalej podopierala o strom, potok tiekol, deti vyrástli a prestali chodiť na prázdniny. Keď tam najbližšie pôjdem, prejdem sa tadiaľ. Som zvedavá, čo sa stalo s domom, či tam niekto býva a či je odtiaľ konečne počuť smiech.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?